Zaviesť väčšiu transparentnosť do obchodov medzi štátom a firmami zo súkromného sektora bude od februára úlohou nového zákona o registri partnerov verejného sektora schválené znenie zákona NRSR 173 (tzv. protischránkový zákon) z dielne ministerstva spravodlivosti, ktorý dňa 25. októbra 2016 schválili poslanci NR SR.
Účelom zákona http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=6005/Schválené znenie zákona NRSR 173 je zavedenie registra partnerov verejného sektora (ďalej len „register“), ako aj úprava s tým súvisiacich otázok s cieľom legislatívne vymedziť požiadavky na subjekty, s ktorými vstupuje štát, resp. subjekty verejného práva do právnych vzťahov, resp. v rámci ktorých tretia osoba prijíma akékoľvek plnenie vrátane predaja majetku štátu, verejnoprávnej inštitúcie, obce alebo VÚC [1]. Povinnosť registrácie sa bude vzťahovať aj na subjekty, ktoré priamo alebo prostredníctvom ďalších osôb dodávajú subjektom spĺňajúcimzákonom stanovenú definíciu partnera verejného sektora tovary alebo služby, resp. nadobúda od nich majetok, práva k majetku alebo majetkové práva pričom vie, alebo má vedieť, že ním poskytované plnenia súvisia so zmluvou/iným právnym úkonom, na základe ktorého partner verejného sektora prijíma finančné prostriedky alebo nadobúda majetok, práva k majetku alebo iné majetkové práva, pri splnení zákonných podmienok. Tejto povinnosti sa nevyhnú ani poskytovatelia zdravotnej starostlivosti, ktorí majú so zdravotnou poisťovňou uzavretú zmluvu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti [2].
Výnimkami z povinnej registrácie sú predovšetkým stanovené limity pre plnenia, ktorými sú 100.000 EUR pre jednorazové peňažné plnenie alebo v úhrne plnenie neprevyšujúce 250.000 EUR za kalendárny rok v prípade, ak ide o opakujúce plnenie. Pre nadobúdanie majetku, práva k majetku alebo iných majetkových práv, je limitom ich všeobecná hodnota, ktorá v úhrnne neprevyšuje sumu 100.000 EUR.
Doterajšia právna úprava neriešila dostatočným spôsobom identifikáciu konečného užívateľa výhod, pretože bola založená na čestnom vyhlásení; od tohto konceptu zákon upúšťa a zavádza sprísnený režim verifikácie konečného užívateľa výhod. Filozofia zákona predpokladá, že prístup k verejným zdrojom bude podmienený zápisom v registri, z ktorého musia byť zrejmí koneční užívatelia výhod a súčasne aj tzv. oprávnená osoba spoluzodpovedná za zapísané údaje. Právna úprava nadväzuje na existujúcu právnu úpravu pokiaľ ide o verejnú kontrolu registra konečných užívateľov výhod, keďže aj register partnerov verejného sektora bude verejne dostupný každému, t. j. orgánom verejnej moci, podnikateľom či občianskej spoločnosti. Súčasne dochádza k novému abstraktnejšiemu definičnému vymedzeniu konečného užívateľ výhod, ktorým je fyzická osoba, ktorá skutočne ovláda alebo vykonáva kontrolu nad klientom alebo fyzická osoba, v prospech ktorej sa transakcia alebo činnosť vykonáva. Za identifikáciu konečného užívateľa výhod bude okrem partnera verejného sektora zodpovedať aj oprávnená osoba, ktorou bude advokát, notár, banka, audítor alebo daňový poradca.
Zákon upravuje tiež výšku sankcií za nedodržanie zákonom stanovených podmienok. Ak sa v návrhu na zápis uvedú nepravdivé alebo neúplné údaje o konečnom užívateľovi výhod alebo verejných funkcionároch, alebo nie je splnená povinnosť podať návrh na zápis zmeny zapísaných údajov týkajúcich sa konečného užívateľa výhod v lehote do 60 dní odo dňa, kedy k zmene došlo a doložiť k návrhu na zápis aj verifikačný dokument, alebo sa poruší zákaz podľa § 19 predmetného zákona, registrujúci orgán uloží partnerovi verejného sektora pokutu vo výške hospodárskeho prospechu, ktorý partner verejného sektora získal; ak hospodársky prospech nemožno zistiť, registrujúci orgán uloží pokutu od 10.000 EUR do 1.000.000 EUR.
Pokuta sa tiež môže uložiť osobe, ktorá je štatutárnym orgánom alebo každému členovi štatutárneho orgánu partnera verejného sektora v čase porušenia vyššie uvedených podmienok v rozsahu od 10.000 EUR do 100.000 EUR.
Za nepravdivé informácie teda podľa zákona partnerovi verejného sektora hrozí pokuta do výšky 1.000.000 EUR, odňatie zisku firmy, ktorý získala, či výmaz partnera verejného sektora z registra, z čoho vyplýva, že sa nebude môcť uchádzať o verejné zdroje.
Slovenský protischránkový zákon je zatiaľ jediný na svete, ktorý žiada od firmy, ktorá chce obchodovať so štátom, aby odkryla svoju vlastnícku štruktúru a konečného užívateľa výhod. Tento zákon môže byť vzorom pre celú Európu v boji proti korupcii a netransparentnému správaniu sa firiem.
Register je informačný systém verejnej správy, ktorého správcom a prevádzkovateľom je Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky. Register je sprístupnený na webovom sídle ministerstva https://www.justice.gov.sk/Stranky/default.aspx . Registrujúcim orgánom je Okresný súd Žilina. Údaje zapísané v registri nie je potrebné pred orgánmi verejnej moci preukazovať, pričom je možné získať z registra výpis.
Tento zákon nadobúda účinnosť 1. februára 2017.
[1] definícia týchto subjektov je uvedená v zákone, uvedené subjekty predstavujú len príklad
[2] § 7 zákona č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
