Jedným z hlavných dôvodov konsolidácie majetku rodiny je daňovo-odvodový aspekt a ochrana majetku pre ďalšie generácie.
Ak sa napríklad predáva spoločnosť na úrovni FO (fyzickej osoby), môže byť zdanenie v najhoršom prípade až 25 % (+ 14 % zdravotné odvody). Naopak, pri predaji na úrovni PO (právnickej osoby) môže byť zdanenie a celkový daňovo-odvodový dosah, za predpokladu splnenia určitých podmienok, nulové.
Aj napriek tomu, že v súčasnosti nie je zavedená daň z darovania alebo z dedičstva, podľa aktuálnej právnej úpravy darovacia zmluva podobne ako závet nemôže obsahovať príkazy alebo podmienky pre obdarovaných, dedičov.
Predstavme si napríklad situáciu zakladateľa firmy, ktorý má syna a dcéru, ktorí po smrti zakladateľa firmy zdedia každý 50 % podiel vo firme. Dcéra chce pokračovať v podnikaní podľa vzoru svojho otca a syn chce predať svoj podiel vo firme a postaviť si dom, pretože ho do toho tlačí jeho manželka. Synovi nič nebráni v predaji jeho podielu, takže svoj podiel predá zahraničnému investorovi ako FO, lebo dcéra nemá dostatok finančných prostriedkov na vyplatenie podielu svojho brata. Dcéra sa rozhodne nakoniec taktiež predať svoj podiel vo firme ako FO, lebo sa nevie so zahraničným investorom dohodnúť na spoločnom riadení a smerovaní firmy. Zahraničný investor chce z malej rodinnej firmy vybudovať medzinárodnú korporáciu a ponúkol dcére zakladateľa vyššiu sumu, ako je súčasná trhová hodnota jej obchodného podielu. Ďalšie rodinné podnikanie, ktoré malo potenciál živiť generácie potomkov, takto „zaniklo“ a navyše bolo aj neefektívne zdanené.
Všeobecne najuznávanejšou metódou, ako dosiahnuť tieto ciele, je, ako sme už spomenuli v predchádzajúcom článku, konsolidácia majetku viacerých spoločností v rámci jednej rodinnej firmy, t. j. pomocou rodinného holdingu. V Slovenskej republike je holding definovaný zatiaľ iba v teoretickej rovine, čo znamená, že sa využívajú inštitúty, ktoré nie sú holding, ale sú „povahovo“ najbližšie k holdingu (viac o holdingu nájdete aj v článku z 8. 2. 2022 Majetok rodinnej firmy ochráni holding).
Rodinná holdingová spoločnosť je väčšinou akciová spoločnosť alebo spoločnosť s ručením obmedzeným (ojedinele družstvo), ktorá sa používa na účel držby a správy aktív a majetkových účastí v dcérskych spoločnostiach rodinnej firmy.
Najvýhodnejšími formami pre rodinný holding na území Slovenskej republiky sú spoločnosť s ručením obmedzeným, ktorá je tradične najpreferovanejšou formou podnikania v rámci obchodných spoločností u nás, a akciová spoločnosť.
Okrem bežných výhod spoločnosti s ručením obmedzeným z pohľadu rodinného holdingu je možné napríklad v jej spoločenskej zmluve vylúčiť prevod obchodného podielu na tretie osoby, prípadne ho podriadiť súhlasu valného zhromaždenia alebo vylúčiť prechod obchodného podielu na právneho nástupcu spoločníka. Tiež je možné stanoviť, že obchodný podiel nebude predmetom dedenia. Spoločnosť s ručením obmedzeným má zvyčajne tiež nižšie „prevádzkové“ náklady oproti akciovej spoločnosti.
Na druhej strane, v určitých prípadoch môže byť výhodnejšia akciová spoločnosť. Výhodou akciovej spoločnosti je neobmedzený počet akcionárov (v s. r. o. môže byť maximálne 50 spoločníkov), akcionár neručí za záväzky spoločnosti (spoločník s. r. o. ručí za záväzky spoločnosti do výšky svojho nesplateného vkladu zapísaného v obchodnom registri) a určitá miera anonymity, keďže z výpisu z obchodného registra nie je možné zistiť identitu akcionárov spoločnosti za predpokladu, že sú viacerí (viac ako jeden).
Aj napriek tomu, že rodinný holding chráni majetok rodiny, je možné ho doplniť v prípade veľkých majetkov rodiny o zverenecký alebo súkromný nadačný fond, ktorý zverí vyčlenený majetok do správy tretej osobe (správcovi). Základným princípom je preto oddelenie majetku od rodiny. Rodina majetok nevlastní, má však naň zásadný vplyv a môže využívať benefity z fondu (vo fonde môže byť umiestnený akýkoľvek majetok). Táto „nadstavba“ zabezpečí rodine zníženie rizík vyplývajúcich z možného zvyšovania daňových sadzieb, zavedenia dane z dedičstva, tzv. „milionárskej“ dane alebo dane z bohatstva, ktorá je zavedená napríklad v škandinávskych krajinách. Zároveň tento majetok nie je predmetom dedenia a je udržiavaný v celku. Tiež sa môžu určiť pravidlá a klásť podmienky na využívanie majetku vo fonde (na rozdiel od závetu pri dedičskom konaní).
Zverenecký a súkromný nadačný fond nie sú zatiaľ zahrnuté do slovenskej legislatívy, ale je možné založiť ich v Českej republike.
Článok vyšiel aj na blogu SME: https://blog.sme.sk/kino/ekonomika/rodinne-firmy-najvyhodnejsou-formou-pre-rodinny-holding-je-s-r-o-alebo-a-s-3-cast