V súčasnosti je téma nespolupracujúcich krajín veľmi aktuálna. Tento zoznam, často označovaný ako –blacklist, je zostavovaný rôznymi medzinárodnými organizáciami a vládami, pričom jeho cieľom je identifikovať krajiny, ktoré nedodržiavajú určité štandardy v oblasti daňovej transparentnosti, boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu.
Tejto téme sa venovala nedávno aj Rada ECOFIN na svojom zasadnutí 8. októbra 2024. Po zasadnutí bola z čiernej listiny vyradená jedna krajina. Zároveň na zoznam nepribudli žiadne ďalšie krajiny.
Aktuálny zoznam nespolupracujúcich krajín obsahuje 11 krajín:
- Americká Samoa
- Anguilla
- Fidži
- Guam
- Palau
- Panama
- Rusko
- Samoa
- Trinidad a Tobago
- Americké panenské ostrovy
- Vanuatu
Zo zoznamu bolo z dôvodu posúdenia aktuálneho daňového postavenia vyňatá krajina Antigua a Barbuda. Táto krajina aktuálne je zaradená do tzv. sivého zoznamu.
Najbližšia revízia o nespolupracujúcich jurisdikciách je naplánovaná na február 2025. Rada Európskej únie týmto krokom pokračuje v úsilí o zlepšenie globálnej daňovej transparentnosti a spravodlivého zdaňovania.
- Prečo sú krajiny na zozname?
Krajiny, ktoré sa dostanú na zoznam nespolupracujúcich, obvykle:
| Nedodržiavajú medzinárodné normy | Mnohé z týchto krajín nemajú adekvátne právne a regulačné rámce, ktoré by zabezpečili transparentnosť finančných operácií. |
| Odmietajú spoluprácu | Niektoré krajiny sa môžu rozhodnúť neakceptovať medzinárodné normy a spolupracovať s inými štátmi na výmene informácií o daňových poplatníkoch. |
| Majú vysoké riziko prania špinavých peňazí | Krajiny, v ktorých existuje málo regulácií pre bankový sektor alebo kde prebiehajú časté a nejasné transakcie, môžu byť zaradené do tohto zoznamu. |
- Dôsledky zaradenia na zoznam
Zaradenie na zoznam nespolupracujúcich krajín má niekoľko vážnych dôsledkov:
– Ekonomické sankcie – krajiny na zozname môžu čeliť ekonomickým sankciám, ktoré môžu ovplyvniť ich obchodné vzťahy, investície a hospodársky rast.
– Zvyšovanie nákladov na obchod – firmy, ktoré obchodujú s krajinami na zozname, čelí vyšším nákladom na dodržanie predpisov a administratívu.
– Zhoršenie reputácie – krajiny na zozname môžu zažiť zhoršenie svojej reputácie na medzinárodnej scéne, čo môže mať dlhodobé následky na ich turistický a investičný sektor.
- Ako sa krajiny snažia dostať zo zoznamu?
Mnohé krajiny na zozname sa snažia zlepšiť svoje postavenie prostredníctvom reforiem. Tieto reformy môžu zahŕňať:
– Zavádzanie transparentnejších daňových politík.
– Posilnenie regulácie bankového sektora.
– Zlepšenie legislatívy proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu.
– Krajiny sa tiež môžu zaviazať k medzinárodnej spolupráci a zdieľaniu informácií s ostatnými štátmi.
Obchodovanie s firmami, ktoré sú usadené alebo majú svoje čiastočné sídlo, vedenie a iné významné väzby na tieto vyššie spomenuté krajiny vytvárajú riziko detailného skúmania z pohľadu slovenských daňových orgánov.
