V októbri 2015 OECD zverejnila finálne znenia návrhov jednotlivých bodov Akčného plánu boja proti erózii daňových základov (ďalej len „BEPS“). Následne po sérii rokovaní OECD schválila v rámci akčného bodu 8 až 10 viaceré zmeny a doplnenia Smernice o transférovom oceňovaní pre nadnárodné spoločností a správu daní (ďalej len „Smernica“), ktoré nadobúdajú platnosť už od ich zverejnenia na stránke OECD, a teda aj dnes.
Prijaté zmeny a doplnenia sa týkajú dvoch oblastí, a to aplikácie princípu nezávislého vzťahu a nehmotného majetku. Revidované znenie kapitoly VI Smernice venujúcej sa nehmotnému majetku mení jeho definíciu, zameriava sa na odlíšenie skutočného a právneho vlastníka a okrem iného stanovuje dodatočné faktory, ktoré by mali byť porovnané v prípade analýzy porovnateľnosti nehmotného aktíva. Smernica obsahuje aj 33 ilustratívnych príkladov, ktoré by mali slúžiť pre lepšie pochopenie danej problematiky.
Úspory z rozsahu na úrovni skupiny
V rámci doplnení týkajúcich sa aplikácie nezávislého vzťahu samostatná časť je venovaná synergickému efektu na úrovni skupiny. Smernica zdôrazňuje, že pri analýze je dôležité posúdiť, či je daný synergický efekt výsledkom cielenej činnosti skupiny alebo je výsledkom pasívnej účasti daných podnikov v skupine. V prípade, ak je synergický efekt výsledkom cielenej činnosti nejakého člena skupiny, potom je potrebné určiť, o akú výhodu sa jedná, stanoviť, aký úžitok plynie členom skupiny a následne stanoviť, akým spôsobom by mal byť rozdelený pre jednotlivých členov.
Príklad: Klasickým príkladom synergického efektu sú úspory z rozsahu pri centralizovaných nákupoch. Ak sa v rámci skupiny realizujú takéto nákupy a jeden z členov napr. regionálny manažér vyjednáva množstevné bonusy u nezávislých dodávateľoch a následne si jednotlivé pobočky tovar objednávajú od nezávislých dodávateľov za zvýhodnené ceny, je možné konštatovať, že napriek tomu, že tovar neprechádza priamo cez jeden podnik, skupina vykonáva cielenú činnosť a vzniká pozitívny synergický efekt za skupinu, ktorý by mal byť zohľadnený. Následne vzniknutý synergický efekt by mal byť rozdelený na jednotlivých členov podľa objemu realizovaných nákupov.
Avšak, ak dodávateľ poskytne výhodnejšie podmienky jednému členovi skupiny so zámerom pritiahnuť iných členov v skupine, žiadny synergický efekt nevzniká, lebo žiadna cielená činnosť z pohľadu skupiny nebola vykonaná.
Nehmotný majetok
V zmysle revidovanej kapitoly VI Smernice je nehmotný majetok definovaný ako aktívum, ktoré nie je fyzické a ani finančné aktívum, ktoré je jeho vlastník alebo osoba, ktorá ho kontroluje schopná využiť vo svojich obchodných vzťahoch a ktorého použitie resp. presun by bolo spojené s kompenzáciou, ak by táto transakcia nastala medzi dvomi nezávislými osobami. Je dôležité zdôrazniť, že z pohľadu transferového oceňovania sa jeho klasifikácia môže líšiť od účtovnej klasifikácie. To znamená, že napr. v prípade vývoja sú účtované výdavky spojené s touto činnosťou do nákladov spoločnosti, pričom nie sú zohľadnené v súvahe ako nehmotný majetok. Napriek tomu tieto aktíva môžu tvoriť ekonomickú hodnotu pre podnik a preto by mali byť z pohľadu transferového oceňovania hodnotené ako nehmotný majetok.
Pri analýze je vždy potrebné odlíšiť skutočného od právneho vlastníka, ktorý je určený na základe zmluvy alebo registrácie určitého práva. Je potrebné zabezpečiť, aby právny vlastník, ktorý čerpá celkové zisky z nehmotného majetku znášal aj všetky riziká a vykonával všetky funkcie, ktoré prispejú k jeho udržaniu, zlepšeniu a ochrane. Avšak toto neznamená, že dané činnosti nemôžu byť outsourcované či už nezávislou alebo závislou osobou.
Smernica okrem iného definuje aj dodatočné faktory, ktoré by mali byť porovnávané v prípade nehmotného aktíva a zahrnuté do analýzy porovnateľnosti. Radí sem exkluzivitu, rozsah a trvanie právnej ochrany, geografickú oblasť, dobu použiteľnosti, stupeň vývoja, právo na vylepšenie výrobku a očakávania budúcich úžitkov z daného nehmotného majetku.