Zamestnávanie zahraničných pracovníkov („Inbounder“) v Nemecku neustále rastie. Tento komplex tém tak stále viac patrí k bežným záležitostiam nemeckých a zahraničných podnikov a stavia ich pred najrôznejšie výzvy. Či už ide o nasadenie v rámci vyslania pracovníka, zamestnanie zahraničného pracovníka alebo o činnosť v Nemecku v rámci služobnej cesty – každý z týchto prípadov so sebou nesie daňové dôsledky. Komplexné poradenstvo je tu nanajvýš vhodné – aj z hľadiska neustále narastajúcich dokumentačných povinností a otázok ručenia.
Daňová povinnosť podľa nemeckého daňového práva v tuzemsku
V prvom kroku sa musí určiť daňová povinnosť podľa nemeckého daňového práva. Ak si pracovník založí v tuzemsku bydlisko alebo obvyklý pobyt, má neobmedzenú daňovú povinnosť. T. j. jeho celosvetové príjmy podliehajú daňovej povinnosti v Nemecku.
Bydlisko však nezahŕňa výlučne vlastný byt, aj zariadená izba sa môže považovať za bydlisko. Za obvyklý pobyt sa považuje časovo súvislý nepretržitý pobyt v tuzemsku dlhší než 6 mesiacov. Krátkym vycestovaním a následným návratom sa pritom toto obdobie napríklad neprerušuje. V tejto oblasti treba dbať na mnoho úkladov, v dôsledku čoho sa podrobné poradenstvo už od začiatku javí ako nevyhnutné.
Pokiaľ sa v rámci činnosti v Nemecku nezaloží bydlisko alebo obvyklý pobyt, vedie to k takzvanej obmedzenej daňovej povinnosti. Pritom príjmy, ktoré pochádzajú z tuzemských zdrojov – napr. mzda za pracovné dni strávené v Nemecku – podliehajú nemeckej dani z príjmu.
Dohoda o zamedzení dvojitého zdanenia
Pokiaľ ide o zdanenie podľa nemeckého daňového práva, v druhom kroku treba skontrolovať, či sa dá zamedziť možnému dvojitému zdaneniu použitím zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia.
U príjmov zo závislej činnosti v zásade platí princíp výkonu práce. Podľa neho patrí Nemecku právo na zdanenie, pokiaľ sa činnosť vykonávala v tuzemsku. Za určitých predpokladov však z toho existujú výnimky. Ako príklad tu možno uviesť pravidlo 183 dní. Pokiaľ pracovník, ktorý má sídlo v zahraničnom štáte, strávi menej než 183 dní za kalendárny rok v Nemecku a jeho mzdu nevypláca ekonomický zamestnávateľ alebo prevádzkareň v Nemecku, právo na zdanenie Nemecku v zásade nepatrí. Treba však byť opatrný, nakoľko vznik práva na zdanenie môže byť spojený ešte s ďalšími podmienkami. V jednotlivých prípadoch treba použiť príslušnú aplikovateľnú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia, ako aj prípadné národné predpisy.
Povinnosti zamestnávateľa na príklade zrážky dane zo mzdy
Ak pracovníkovi vznikne daňová povinnosť v Nemecku, zamestnávateľ by mal súrne konať. Dotknutému pracovníkovi musí v Nemecku urobiť vyúčtovanie mzdy. Vznikajúcu daň zo mzdy musí zamestnávateľ nahlásiť, v mene pracovníka zraziť a odviesť nemeckej finančnej správe.
V zásade sa zrážka dane zo mzdy musí v plnej výške vykonať zo mzdy za prácu pracovníka v Nemecku, pokiaľ sa pracovník považuje za daňovníka s neobmedzenou daňovou povinnosťou v Nemecku. Pokiaľ má pracovník v Nemecku iba obmedzenú daňovú povinnosť a Nemecku poprípade vzniká právo na zdanenie, vykoná sa zrážka dane zo mzdy zásadne iba pre tie príjmy, ktoré sa dosahujú počas pracovných dní v Nemecku.
Naše odporúčanie – plánujte včas a využite podrobné poradenstvo
Na to, aby ste mohli posúdiť a prípadne optimalizovať daňové dôsledky vysielania pracovníkov, odporúčame všetko včas plánovať. Treba si napríklad vyjasniť otázky daňovej povinnosti. Poprípade sa musí nastaviť a včas pripraviť vyúčtovanie mzdy a prípadne sa musia podať príslušné žiadosti. Okrem toho treba venovať pozornosť aj problémom súvisiacim s pobytom a s predpismi o sociálnom poistení.
