VYPUSTENIE CFC PRAVIDIEL PRE FYZICKÉ OSOBY
Zo Zákona o dani z príjmov (ďalej aj ako „ZDP“) sa s účinnosťou od 1. augusta 2023 vypúšťajú pravidlá kontrolovaných zahraničných spoločností pre fyzické osoby – tzv. CFC pravidlá, ktorých účelom je zabrániť obchádzaniu zdanenia nadnárodnými spoločnosťami.
CFC pravidlá sa podľa smernice EÚ uplatňujú na daňovníkov podliehajúcich dani z príjmov právnických osôb, pričom sa pripúšťa aplikovať tieto pravidlá aj pre fyzické osoby. Slovenská republika sa rozhodla tieto pravidla aplikovať aj na fyzické osoby, pričom tieto pravidlá boli zavedené iba v piatich krajinách EÚ, a to s kritériami nastavenými menej striktne ako má Slovenská republika.
Dôvodom zrušenia týchto pravidiel je, že v praxi vznikali otázky ohľadne ich proporcionality a účelnosti. Taktiež od 1. augusta 2023 zaniká povinnosť uhradiť daň vzťahujúcu sa k ustanoveniam ZDP účinným do 31. júla 2023. Ak bola daň zodpovedajúca tejto daňovej povinnosti uhradená, považuje sa od 1. augusta 2023 za daňový preplatok podľa osobitného predpisu.
Vypustenie CFC pravidiel pre fyzické osoby by malo pomôcť v oslabení odchodu daňových subjektov do zahraničia.
ZAHRŇOVANIE ZMLUVNÝCH POKÚT A INÝCH POLOŽIEK DO ZÁKLADU DANE
Radi by sme Vás upozornili na novo diskutovanú problematiku Finančného riaditeľstva SR (ďalej aj ako „FR SR“) a Slovenskej komory daňových poradcov (ďalej aj ako „SKDP“) pri aplikácii ustanovení zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej aj ako „Zákon o DPH“) v znení neskorších predpisov v situáciách, keď je osoba v postavení odberateľa povinná platiť v súvislosti s dodávkou rôzne sumy označované ako pokuty, poplatky, kompenzácie a podobne. Po novom je potrebné posúdiť, či tieto sumy budú vstupovať do základu dane na účely DPH.
Podľa smernice o DPH (ďalej aj ako „smernica“) treba slovom „protihodnota“ chápať všetko, čo je prijaté ako protiplnenie za dodávku tovaru alebo poskytnutie služieb, vrátane všetkých výdavkov (balenie, preprava, poistenie, a podobne), to znamená, že nie iba výška prijatej sumy, ale tiež napr. hodnota prijatých tovarov výmenou, alebo v prípade žiadosti orgánu verejnej moci alebo v jeho mene, výška prijatej náhrady.
Smernica taktiež stanovuje základ dane: „v prípade dodania tovaru a poskytovania služieb, …, zahŕňa základ dane všetko, čo tvorí protihodnotu, ktorú získal alebo má získať dodávateľ alebo poskytovateľ za tieto transakcie od odberateľa alebo od tretej strany …“.
Aj podľa rozsudkov Súdneho dvora (napr. rozsudky C-310/11, C-412/03) je protihodnota: „všetko, čo sa príjme ako protiplnenie, ak existuje priama súvislosť medzi poskytnutou službou a prijatou hodnotou.“
To znamená, že po splnení vyššie uvedených kritérií sú rôzne sumy ako odškodnenie, pokuta či zvýšené poplatky súčasťou protihodnoty za poskytnuté služby.
K tejto problematike FR SR v zmysle smernice o DPH a rozsudkov Súdneho dvora navrhuje prijať záver, že sumy platené v súvislosti s dodaním tovarov a služieb na základe zmluvne dohodnutých podmienok, majú byť považované za protihodnotu a vstupovať do základu dane bez ohľadu na označenie týchto súm ako pokuta, poplatok, náhrada, kompenzácia a podobne. Úrok z omeškania a náhrada za poškodenie tovaru, sa nepovažujú za protihodnotu za dodanie.
POSKYTNUTIE FINANČNÉHO PRÍSPEVKU PRENAJÍMATEĽOM NÁJOMCOVI ALEBO BUDÚCIM PRENAJÍMATEĽOM BUDÚCEMU NÁJOMCOVI Z POHĽADU DPH
Týmto Vás chceme upozorniť na ďalšiu tému týkajúcu sa DPH, ktorou sú rôzne druhy stimulov prenajímateľom nájomcom, ktoré ich motivujú uzavrieť nájomnú zmluvu. Vzhľadom k jednotlivým druhom týchto motivačných stimulov je potrebné správne posúdiť DPH režim.
Uvádzame len stručný prehľad motivačných stimulov, ktoré boli diskutované v rámci SKDP a pri ktorých v praxi vznikajú rôzne metodické problémy, ktoré sú vnímané ako nejasné a sporné. V praxi sa najčastejšie vyskytujú tieto druhy motivácií:
- Platba prenajímateľa nájomcovi za uzatvorenie zmluvy
DPH režim: zvyčajne sa považuje za odplatu za poskytnuté zdaniteľné plnenie;
- „Free rent“ obdobie
DPH režim: z pohľadu prenajímateľa ide o bezodplatné poskytnutie služby, pri ktorom nevznikne daňová povinnosť (prenajímateľ odvedie DPH iba z „reálne“ prijatého príjmu);
- Príspevky „fit-out“ platené prenajímateľom nájomcovi
DPH režim: ide napr. o dodanie medzi nájomcom a prenajímateľom (nájomca objedná a zabezpečí stavebné práce a úpravy prenajatých priestorov, a tieto náklady fakturuje prenajímateľovi). Jedná sa o zdaniteľné plnenie, ktorým je dodanie tovaru (stavby alebo jej časti) alebo poskytnutie služby (stavebných prác) za protihodnotu. Na určenie správneho DPH režimu je potrebné posúdiť, čo je predmetom „fit-out“. Každý prípad sa posudzuje individuálne v závislosti od toho, či ide o dodanie tovaru s inštaláciou/montážou alebo o dodanie stavebných prác, prípadne podľa toho, čo je výsledkom „fit-out“. Pri dodaní stavebných prác je možné za určitých okolností uplatniť DPH režim s prenosom daňovej povinnosti.
Metodickou otázkou je správne posúdenie režimu DPH v prípade predaja technického zhodnotenia s odstupom času, kedy je uplatnenie prenosu daňovej povinnosti nájomcom prenajímateľovi otázne. Na webovej stránke FR SR sa uvádza, že pri predaji technického zhodnotenia nehnuteľnosti sa neuplatňuje prenos daňovej povinnosti.
ZÁKON O PREMENÁCH OBCHODNÝCH SPOLOČNOSTÍ A DRUŽSTIEV
Zákon o premenách obchodných spoločností a družstiev (ďalej aj ako „zákon“) bol schválený dňa 28. júna 2023 a reaguje na potrebu zabezpečiť transpozíciu Smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/2121 z 27. novembra 2019, ktorou sa mení smernica EÚ 2017/1132, ak sa jedná o cezhraničné premeny, zlúčenia alebo splynutia a rozdelenia do slovenského právneho poriadku. Hlavným cieľom bolo vytvoriť jednotnú, ucelenú a prehľadnú právnu úpravu splynutí, zlúčení, rozdelení a zmeny právnej formy (súčasná právna úprava je obsiahnutá v zákone č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník). Zákon vychádza z ustanovení Obchodného zákonníka a dopĺňa sa o postupy pre cezhraničnú mobilitu spoločností s cieľom jej väčšej podpory, a s cieľom poskytnúť väčšiu ochranu vlastníkom obchodných podielov alebo akcií, veriteľom spoločností a zamestnancom.
Právna úprava zavádza novú terminológiu. Premeny a cezhraničné premeny predstavujú zásadné zmeny v spoločnosti, kedy dochádza k transformácii imania spoločnosti, vzniku nových a zániku pôvodných spoločností, čo má významný dopad aj na spoločníkov spoločnosti, ktorí prestávajú byť spoločníkmi v pôvodných spoločnostiach a vzniká im vzťah k spoločnostiam novým, pričom veriteľom pôvodných spoločností sa mení subjekt záväzku. Na označenie týchto typov zmien v obchodných spoločnostiach bol zavedený pojem „premena“, ktorým sa rozumie fúzia (splynutie a zlúčenie) a rozdelenie spoločností. Pojem „cezhraničná premena“ predstavuje cezhraničnú fúziu (splynutie a zlúčenie) a cezhraničné rozdelenie spoločností. „Zmena právnej formy“ zahŕňa zmenu právnej formy a cezhraničnú zmenu právnej formy.
Zavádzajú sa aj nové inštitúty: (i) odštiepenie (zodpovedá čiastočnému rozdeleniu, kedy rozdeľovaná spoločnosť nezaniká a jej časť sa odčleňuje do inej spoločnosti), (ii) cezhraničné rozdelenie (nástupníckou spoločnosťou je novozaložená spoločnosť a je prítomný cezhraničný element v podobe aspoň jednej zúčastnenej alebo nástupníckej spoločnosti zapísanej v inom členskom štáte EÚ), (iii) cezhraničná zmena právnej formy (spoločnosť mení sídlo z jedného členského štátu do druhého a zároveň sa mení aj jej právna forma v súlade s právom štátu po zmene právnej formy).
Tento zákon zároveň novelizuje aj Zákon o dani z príjmov, ktorý v súvislosti s právnym inštitútom odštiepenia vkladá do zákona nové ustanovenia, a to Odštiepenie obchodných spoločností alebo družstiev v reálnych cenách a Odštiepenie obchodných spoločností alebo družstiev v pôvodných cenách.
